O nás / Blog

Sú moje rany hanbou?

Jednou z aktivít, ktoré realizujeme pri práci s injekčnými užívateľmi drog a osobami pracujúcimi v pouličnom sex-biznise je neinvazívne ošetrovanie.


Klientom sa vyskytujú rôzne rany na tele, zápaly a opuchy ako následok injekčnej aplikácie rôznych drog. Najčastejšie sú to otvorené a zatvorené abscesy alebo stvrdnuté zapálené žily. Abscesy spôsobujú rôzne baktérie a parazity, ktoré spôsobujú smrť buniek na danom mieste a ak imunitný systém nevie dostatočne rýchlo zareagovať, začne sa tvoriť hnis. Pre injekčných užívateľov drog je liečba ťažšia, lebo v dávke drogy je často veľa bordelu, ktorý vytvára absces. V dávke je asi 3% drogy a ten bordel tvorí napr. vápno, kypriaci prášok, omietka alebo hocičo biele a práškové.


Absces sa nemusí prejaviť v mieste vpichu, ale hocikde na tele.


Záleží na tom, kde sa najviac zdržuje ten bordel. Rany u užívateľov drog sa hoja ťažšie, lebo je oslabený imunitný systém a baktérie sa na neho lepia hneď. Veľkou súčasťou našej terénnej dodávky je lekárnička, kde nechýba gafrová (protizápalová) a octanová (protiopuchová) mastička, betadine dezinfekčný roztok, rôzne gázy a obväzy. Moji kolegovia spolu so mnou prešli rôznymi školeniami ako poskytnúť prvú pomoc, ako správne použiť mastičky a ako správne ošetriť a obviazať rany klientom. Určite sa vám vynára otázka, prečo to robíme, keď klienti môžu ísť k lekárovi alebo na pohotovosť (?). No v praxi to nie je až také jednoduché.



"Ako sa vám môžem odvďačiť?"

Rozhodla som sa vám priblížiť situáciu klienta, ktorá je veľmi výstižná. Situácia očami klienta.

Situácia, vďaka ktorej aj ja viem prečo robím to čo robím v Združení STORM. Bol to klient, ktorý potreboval ošetriť viacero rán. Verte mi, že nemyslím iba na tie fyzické, ktoré mal ozaj dosť závažné, ale aj tie vnútorné, ktoré sa oveľa ťažšie hoja. Stigmatizácia ľudí, ktorí užívajú drogy bola vždy prítomná v spoločnosti, ale teraz ma to dostalo asi najviac. Klient mi povedal, že sa najprv hanbil požiadať o pomoc, lebo ho v nemocnici odmietli ošetriť, lebo nemal peniaze a ani zdravotnú kartičku, kvôli dlhu v zdravotnej poisťovni. Okrem odmietnutia dostal aj slová, ktoré sú tak dehonestujúce, že to radšej ani neuvediem. A viete, čo mi prvé povedal? Povedal mi, že mi nemá ako zaplatiť ošetrenie nohy a ruky. Ako sa môžem odvďačiť? Vysvetlila som mu, že zdravotné poradenstvo je u nás bezplatné a vždy aj bude. Je to súčasť našej práce, ktorá nás zároveň napĺňa. Okrem vďačných slov, ma dojali jeho oči plné sĺz, ktoré mal a skrýval. V tých očiach som videla úprimnú vďaku. To bolo mojou odmenou.


Toto je iba jedna situácia z mnohých, kde klienti denne pociťujú stigmatizáciu či už zo strany rôznych odborníkov alebo bežných ľudí. Na Slovensku máme podľa mňa, veľmi zložito nastavený zdravotný systém, ktorý potrebuje zmenu a toto celé ovplyvňuje. Kto si neplatí zdravotnú poisťovňu nemá právo na vyšetrenie? Kto má dlhy v zdravotnej poisťovni nemá nárok na liečbu? OK, to sú systémové otázky, ktoré by mali riešiť odborníci na ministerstvách. Naši klienti kvôli dlhom v zdravotných poisťovniach nemôžu využívať klasickú zdravotnú starostlivosť. Komplikácie nepodchytia hneď v začiatkoch, stav sa zhoršuje, a keď už sú na tom veľmi zle, tak až vtedy zakročí štát. Samozrejme za oveľa vyššie náklady ako by tomu bolo pri prejavení prvých príznakov. Aj práve preto ošetrujeme v uliciach a učíme klientov k zodpovednejšiemu správaniu. Mňa ako zdravotnú sestru a sociálnu pracovníčku skôr hnevá prístup zdravotníkov ku sociálne slabším ľuďom. Teraz nehovorím len o injekčných užívateľoch drog, ale aj o ľuďoch bez domova. Sú to tiež ľudia, ktorí napriek ich ťažkým životným situáciám, potrebujú rovnakú zdravotnú starostlivosť. Veď sme sa všetci zdravotníci zaviazali prísahou o tom, že pomocnú ruku podáme každému rovnako. Len škoda, že niektorí na tie slová zabudli.

Sociálna pracovníčka: Mgr. Vesna Tomašik, PhD.