Ako hovoriť o drogách?
Fenoménom posledných rokov je znižovanie vekovej hranice pri experimentovaní s legálnymi drogami (alkohol, nikotín). Nevšimli sme si to len my ale aj pedagogické zbory a iné odborné skupiny, ktoré pracujú s deťmi a mládežou. Zároveň sa tento fakt aj publikoval v rámci každoročnej štúdie Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti. Počas našej práce v 
teréne (priamo v uliciach miest, na školách, sídliskách) ale aj počas vzdelávaní odborných skupín dostávame veľmi často otázku: „A ako máme teda komunikovať? Čo robiť, keď niečo vypláva na povrch?“
Práve preto som sa rozhodol publikovať jednoduchý návod „ako na to“. Už pred rokmi sme sa inšpirovali publikáciami českej organizácie Sananim , od ktorej sa mnoho učíme. Uvedomujem si, že slová a vety sa ľahko píšu, no oveľa ťažšie sa realizujú. Ak si osvojíte len časť odporúčaní, tak môžete situáciu zmierniť voči sebe a/alebo aj voči mladému človeku. Ak by ste si chceli osvojiť viaceré komunikačné zručnosti, tak nás neváhajte osloviť so žiadosťou o školenie.
Našli ste pod posteľou vodné bongo? Prišla vaša 12 ročná dcéra pod vplyvom alkoholu? Zanedbávajú svoje koníčky? Všimli ste si zmeny? Stalo sa vám? Ako ste reagovali...?
Krátke odporúčania ako by ste mohli reagovať v rodine, v škole, na lyžiarskom sme zhrnuli do krátkych princípov:
Princíp číslo 1. Zachovajte pokoj.
Málokedy sa oplatí niečo riešiť s horúcou hlavou. Radšej si zrekapitulujte podozrenia, obavy, dôkazy. Pokojne si ich pre seba aj zapíšme, nech si v tom spravíte prehľad. Zbytočné hŕŕŕ reakcie môžu komunikáciu sťažiť...veď, kto z nás už nepovedal v návale emócií niečo, čo potom ľutoval?
Princíp č. 2 Aktívne počúvajte.
Zhrňte vaše obavy, neútočte a neobviňujte. Počúvajte druhú stranu aktívne.
Čo to v praxi znamená?
Počúvajte - naozaj počúvajte! Pýtajte sa na emócie, na súvislosti, na názory dieťaťa. Nechajte ho, nech rozpráva voľne a zbytočne sa nezastavujte pri momentoch, kde podľa vás pochybilo. Teraz je podstatné, aby ste nadviazali dôverný kontakt a aby sa dieťa otvorilo. Pretože zväčša platí, že keď budete počúvať vy - bude neskôr počúvať aj ono.
Princíp č. 3 Nezatvárajte oči - nehanbite sa!
Prijatie, že ste sa ocitli v takejto situácií vám pomôže ju zvládnuť. Nie ste prvá ani posledná rodina. Vyčítať si veci alebo sa pred nimi "skryť" a neriešiť ich, je istá cesta ako to s dieťaťom nevyriešite.
Princíp č. 4 Hľadajte radu a podporu u odborníkov! A relevantné informácie.
Internet ponúka veľa rôznorodých informácií, je potrebné ich kriticky filtrovať. Prečítajte si z relevantných zdrojov o drogách (napr. aj naše staršie blogy), o účinkoch, o tom ako vyzerajú, ako sa užívajú a pod. Získaním prehľadu viete získať aj stabilitu. A čo tí odborníci? Tí majú skúsenosti, nadhľad, aktuálne informácie a najmä vám vedia poskytnúť podporu a sprevádzanie v tejto novej situácií.
Princíp č. 5 Zadefinujte si, čo chcete SPOLOČNE DOSIAHNÚŤ.
Dôležité je nájsť spoločné body, v ktorých sa zhodujeme s dieťaťom. Chce dokončiť školu? Chce zostať bývať doma? Chce robiť nejaké koníčky? Chce mať doma atmosféru pokoja a prijatia? Je potrebné hľadať spoločné ciele, ktoré nás i dieťa motivujú k dodržiavaniu nastavených pravidiel.
Princíp č. 6 Nastavte hranice a pravidlá, ktoré sú vyvážené a podložené.
Ako rodičia nastavujete pravidlá vášho spoločného fungovania, ako budete sp
olu fungovať. Pravidlá by však nemali byť super prísne a nejasné pre dieťa. Všetci by im mali rozumieť a chápať ich význam.
Princíp č. 7 Dodržujte VŠETCI pravidlá a diskutujte o nich.
Pravidlá by nemali byť nastavené len pre dieťa, nemal by ich dodržiavať len otec a matka ich poruší, keď má pocit, že už je dobre...Pravidlá sú vecou spoločnej dohody, rodičia musia byť jednotní. Očakávajte, že dieťa pravdepodobne niektoré z pravidiel poruší. A vtedy je na mieste diskusia o nastavených pravidlách, aktívne počúvanie z oboch strán a pochopenie situácie.
Princíp č. 8 Oceňujte pokroky, dôveru, oceňujte iných i seba.
Oceňovanie je hlboká pozitívna spätná väzba, nie len plytké "dobre ti to ide". Aj malé kroky by mali byť povšimnuté. Nielen u dieťaťa ale i u seba. Vymyslite si vlastné rituály akými oceňujete, čím sa oceníte, odmeníte. Je to povzbudzujúce, potešia, motivujú ďalej.
Princíp č. 9 Pripravte sa aj na negatívny scenár v pokoji a s rozvahou.
Aj keď sa snažíte robiť všetko najlepšie ako viete, niekedy sa situácia nemusí vyvíjať podľa plánu a vašich želaní. Pracujte s touto možnosťou, vytvorte si ďalší plán B., aby vás to nezaskočilo a aby ste situáciu ešte viac nezhoršili. Sklamanie, ktoré rodič prežíva, ak sa vzťah s dieťaťom nedarí - je prirodzené. Môže ho spracovať s odborníkmi, ktorí ho podporia, ocenia, podržia. (viď. princíp č. 4)
Princíp č. 10 Zapojte sa celá rodina, ste v tom spolu.
Ak je celá rodina vtiahnutá do diania, jednotlivý členovia chápu čo sa deje, sú informovaní, majú jasné role a tiež úlohy v rodine - výrazne to pomôže pri riešení takýchto náročných situácií. Nikdy nie je problém len v jednom "článku" rodiny. Vždy je zasiahnutá celá rodina a preto musí byť rodina aj vtiahnutá do riešenia. Pretože spoločne sa dá zvládnuť viac!
Mgr. Pavol Ščasný
štatutárny zástupca, sociálny pracovník, lektor a preventista
scasny@zdruzeniestorm.sk