Ako nás vidia klienti v CIRKUSe
Keď pracujeme s mladými ľuďmi a s deťmi, niekedy to vyzerá, že sa s nimi len hráme. Nie vždy nám vedia povedať, čo potrebujú alebo čo ich bolí. Niekedy to vyzerá, že sa s nami ani nechcú rozprávať, a predsa prídu každý deň za nami do terénu alebo do klubu, dajú si dezinfekciu a potom päsť na pozdrav. O nejaký čas, niekoľko zápasov, niekoľko pohárov čaju počujeme, aké je to doma a aké je to v škole, či v práci. A o pár dní neskôr už presne vedia, čo potrebujú zdieľať a akým spôsobom.
Potom už len počujete: „Robo, môžeš sa ísť so mnou porozprávať trochu ďalej od ostatných?“ alebo „Čakal som na vás, kým prídete do terénu. Dnes ma vyhodili z práce.“
Takto začína časť príbehov mladých, ktorí nás vyhľadávajú a my sme s nimi. Spätná väzba od mladých ľudí a detí, s ktorými sa stretávame, a s ktorými pracujeme máva mnoho podôb. Rada by som sa s vami podelila o niektoré autentické výroky, ktoré nám zostali v pamäti a ukázali nám ako vnímajú CIRKUS oči našich klientov už viacej ako 15 rokov.
Často sa zaujímame o ich každodennosti a oni sú z toho niekedy dojatí:
- „Ešte sa ma nikto nikdy nespýtal, ako som sa dal dokopy s frajerkou. Už sme spolu 7 rokov.“ (klient, 21 rokov)
- „Je super, že ste tu. S mamou by som sa tak neporozprávala. Mám pocit, že by sa ma nesnažila pochopiť.“ (15 ročné dievča zo sídliska)
Inokedy nás spoznajú aj podlhšom čase, lebo si pamätajú veľkú maličkosť, ktorú sme pre nich spravili:
- „Ja viem, kto ste. Vy ste mi dali rúško, aby som mohol ísť do obchodu.“ (neznámy chlapec z ihriska)
- „Inak, vy ste ma ošetrili, keď mi vtedy krvácal nos.“ (další neznámy chlapec z ďalšieho ihriska)
- „Vy ste tí, čo nás oslovili v zastávke, keď pršalo. Sledujeme váš instagram.“ (skupina dievčat, 14-16 rokov)
Z času na čas zas dávajú najúprimnejšiu spätnú väzbu, akú sme kedy s kolegami počuli:
- „Páči sa mi tu, že nie ste psychopati, lebo neviem či vieš, ale na Klokočine žijú samí psychopati. A vy ste takí normálni.“ (subjektívne vyjadrenie 12 ročného chlapca)
- „Rada vidím vaše tváre aspoň na internete, chýbate mi.“ (vyjadrenie klientky cez sociálnu sieť počas zákazu vychádzania, 17 rokov)
- „Vždy keď mi mamina volá a som v klube, tak stále mi hovorí, že pozdravuj cirkusákov.“ (klientka, 15 rokov)
- „Škoda, že je tá korona a nemôžeme sa objať.“ (klientka, 15 rokov)
- „Malo by sa to tu volať CZB (čítaj cézébetka), znamenalo by to centrum zábavy a bezpečia.“ (klient, 13 rokov, pri bežnom skupinovom rozhovore)
Sú chvíle, keď presne vedia, čo od CIRKUSu potrebujú a vedia to aj oceniť:
- „Dik za čaj. Aspoň mi nemrznú ruky, kým držím pohár.“ (klient v zime v teréne)
- „Diky. Doma sme nikto nevedeli, čím sa meria objem.“ (pri doučovaní fyziky)
- „Vedela by si mi pomôcť aj s nájdením brigády?“ (chlapec pri prvokontaktovaní pracovníkmi)
Stovky mladých prinášajú stovky príbehov a dôležitých situácií. Aj deň, ktorý začína slovami „Všetko je v pohodičke,“ môže končiť slovami „Majka, pomôž mi!“ a privolaním zdravotníkov.
Nielen na základe počtov mladých ľudí a štatistických ukazovateľov, ale aj na základe spätnej väzby mladých ľudí, s ktorými pracujeme, s kolegami vieme, že sme okolo seba tvoríme podporné a bezpečné miesto na sprevádzanie mladých ľudí na sídliskách. Aj na základe toho vidíme, že sme sa s nimi len nehrali, a že v tom budeme pokračovať.
Mgr. Mária Ösziová - koordinátorka programu CIRKUS