Bez pravidiel to nejde
Bez pravidiel to nejde. Pravidlá musia byť. Pravidlá treba dodržiavať.
Asi poznáš tieto sústavné nepodložené tvrdenia, vďaka ktorým je Slovensko krajinou zákazových a príkazových tabuliek rôznych foriem a tvarov.
V ZÓNE to vnímame inak. Veríme, že spoločné spolu zdieľanie priestoru má iné pozadia. V tomto spoločne využívanom priestore, my ľudia zo STORMu pracujeme. Ľudia z vonka v podstate tiež, ale inak a s iným vnímaním. Niekedy zabúdajú, že spolupracujú na ochrane verejného zdravia, udržovaní programu ZÓNA v chode svojou rôznorodou participáciou.
V jednom momente, ktorý nebudem rozpisovať, aby som sa zmestil do predpísaného počtu znakov, sme si v ZÓNE uvedomili, že potrebujeme nové pravidlá a tiež aktualizovať manuál práce. Ak by sme chceli, mohol som to mať ako koordinátor napísané za dva dni, ak rátam jeden na tímový brainstorming.
Ale takto to nerobíme. Zvolili sme ten princíp, o ktorom sa hovorí, že je zbytočne zdĺhavý a pracný a nikdy nakoniec aj tak nie je konsenzuálny, aj keď by mal a toto ...
Zvolili sme plne participatívny konsenzuálny prístup. Tatjana si zvolila prácu s klientkami a klientmi. Urobila veľkú tabuľu s papierom, kam sa zaznamenávali názory. Potom spoločné významy zgrupovala a pomenovávala. Po mesiaci práce takto dospela k plne klientskému vyjadreniu názoru a odporúčaniu pre zmenu. V tomto období, ako aj nejaký čas predtým a tiež nejaký potom, sme tiež pracovali podobným spôsobom v tíme na úprave, prehodnotení a zmenách manuálu, ktorý používame ako odporúčanie a záväzný materiál pre prácu v priestore. Mali sme viaceré brainstormingy a tiež supervízie, aby sme naozaj spracovali vec nezávisle a s nadhľadu.Poslednou vecou bola implementácia Tatjaninej práce s klientmi. Sadli sme si k tomu a začali sme o tom diskutovať. Po zhruba 15tich minútach zaznela pre mňa najzásadnejšia veta od Tatjany: „A načo som to s nimi mesiac riešila, keď to ideme teraz riešiť znovu a bez nich?“ Táto veta nám všetkým otvorila oči.
Pretože skutočná akceptácia niekedy nie je jednoduchá.
Aj v situácii, kedy je komunita prizývaná k participácii nie je vždy jednoduché plne akceptovať jej názor. Človek v sebe nosí tvora, ktorý rád opravuje, prepisuje, usporadúva, komentuje. Existuje obava, že ak budeme dôverovať, sklameme sa. Tomuto sme sa naučili od našich klientov a klientiek.
Bez úprimného bádania a snahy o plnú participáciu a spolutvorbu s nimi by to však nešlo. A toto bola pre mňa tá znovu opakovaná, ale veľmi zásadná lekcia. Nikdy neprestaň dôverovať ľuďom. Nosia v sebe časti boha. A máme teraz v ZÓNE vymakaný nový manuál a pravidlá, ktoré všetci dodržiavame, veď sme ich spoločne vytvorili.
Mgr. Pavol Vančo
koordinátor programov ZÓNA a KROK VPRED TT, sociálny pracovník