Čo pre mňa znamená pracovať v Združení STORM?
,,Som Peter, prezývajú ma Potkan. Začal som športovo. Športom, vlastne hokejom. Keby som sa nedostal na zlé chodníčky, tým myslím drogy a takto, partia, možno by som bol teraz majster sveta. Možno. Ale nie, bavilo ma to. Hokej ma bavil dlhé roky a zbytočne som sa na to vysral, no. Baví ma hudba, koncerty, zábava, samozrejme partia, na pivo, užívať si život. 
Do kontaktu s prácou na projekte Ľudia z Komunity som prišiel po dohode so zamestnancami Združenia STORM. Oslovili ma, či by som nemal záujem. Ja už som nad tým aj dlhšie rozmýšľal, že by som to išiel robiť, tak vlastne som to prijal. Ale úplne prvý krát som sa o projekte dozvedel od môjho predchodcu. Keď to robil môj predchodca, tak mi o tom hovoril vlastne, že si môžem vymeniť proste mimo určité hodiny alebo dni, že si môžem u nejakého človeka vymeniť. Takto som sa o tom dozvedel, cez ľudí. Cez zamestnancov.
Táto práca ma zaujala ani nie tým, že by tam boli nejaké odmeny, ale tak, že troška sa zapojiť a pomôcť tým ľuďom, lebo viem, ako to je. Ako to chodí s týmito vecami, zháňať striekačky alebo tieto veci celkovo na Slovensku. Chcel som pomôcť ľuďom. Mám skúsenosti aj z iných miest. Z Českej republiky mám skúsenosti s týmto. Ako nerobil som to, ale tiež som tam chcel robiť, len v Olomouci nemali týchto externých zamestnancov. Mali to v Prahe, čo viem. Tam to majú. V Olomouci to nemali a ja som žil v Olomouci 8 rokov.
Keď som začal pracovať v Trnave, bolo to to, čo som čakal. Očakával. Myslel som si, že tí ľudia budú častejšie volať, ale moc nevolajú. Ako kedy. Neviem od čoho to závisí, či aj od tých ročných období, alebo ako. Niektorí sú pozatváraní, niektorí nie, tí čo častejšie volali, bohvie. Jedno s druhým proste. Napriek tomu túto prácu vnímam určite ako potrebnú. Najdôležitejšia je možnosť výmeny vlastne a ešte aj to zbieranie. Vlastne to zbieranie kade – tade proste po tých uliciach, parkoch alebo detských ihriskách, alebo proste kde sa nájdu tie striekačky. Odkedy pracujem, začínam si tiež viac všímať tých ľudí niektorých určitých a aj to, že sa troška vyprázdňujú tie ulice od tých striekačiek týmto behaním a zbieraním.
Ľudia, s ktorými sa stretávam vnímajú túto prácu tiež dobre, inakšie by nevolali. Určite im to vyhovuje proste, že majú takto možnosť si hocikedy vymeniť. Nemajú kde, nemajú kedy alebo aj v noci koľkokrát, keď behám, stretnem niekoho, vymenia si. V noci nemajú možnosť vymeniť si niekde, takže myslím, že to berú pozitívne toto.
Okrem ihiel sa občas aj pýtajú, že či bude ten terén alebo nebude. Aj ohľadom Serede sa ma pýtajú, aj keď ja s tou Sereďou moc neviem ako to tam funguje zatiaľ ešte, nechodím tam moc často, ale pýtajú sa aj na to. Tam na tie výmeny. Či majú otvorené, či nie, minule som mal informácie, to bol myslím pondelok, tiež nemali, lebo nemali ľudí, tak tiež som povedal ľuďom, že proste nie, nebude. To som mal vtedy informáciu, tak som mohol povedať. Keď mám nejaké informácie od zamestnancov, tak poviem. Keď nemám tak darmo sa ma pýtajú.
Dopredu v rámci práce som zatiaľ neuvažoval. Zatiaľ by som to nechal tak, ako to je. Tam kde som, takto by som to robil. To ma aj, ako by som to povedal, naplňuje alebo tak proste, takto mi to vyhovuje ako to je, Nehám tomu voľný priebeh proste. Nie som nejaký taký, že by som musel postupovať nejak moc vysoko. Napĺňa ma to, že môžem pomáhať v tomto, v tomto ohľade prosto, týmito výmenami a s týmito informáciami ohľadom výmen a fungovania vlastne, ako to funguje.
Na záver by som mohol povedať že čím menej roboty budem mať, tým budem si myslieť asi, že tým menej ľudí užíva a že sa to mení k lepšiemu alebo ako by som to povedal."
Peter,
peer pracovník projektu Ľudia z komunity