Solidarita neny charita
Námet na tento blog sa vo mne rodil dlhšiu dobu. Hodne rozmýšľam nad konotáciami výrazov, nad zmyslami v záhlaví slov a skutkov.
Prvou inšpiráciou bola praktikantka, ktorá sa ma pýtala, či by ľuďom, s ktorými pracujeme pomohlo oblečenie. Potom to bol status, kde sme zdieľali, ako nórske stážistky spravili kampaň, ktorej 
výsledkom boli skrinky do káčka v Seredi. No a poslednou bol rozhovor s mužom, ktorý sa stal obeťou neetického prístupu psychiatra a sestry, ktorá s ním pracuje.
Všetko to vo mne nejak rástlo a plnilo mi to myseľ a srdce. Praktikantke som odpovedal, aby sa skúsila miesto mňa spýtať ľudí. Oni vedia najlepšie, čo im je treba. Áno, oblečenie a aj skrinka na všetky tie veci, ktoré musia so sebou vláčiť je formou pomoci. Rovnako ako polievka, sprcha, práčka alebo šumivý vitamín.
Kam ale takáto pomoc smeruje?
Predstav si, že nemáš kde bývať. Po nociach hľadáš miesto, kde sa vieš v nejakom režime aspom trochu prespať. Zabudni na seriál a umývačku. Ide o miesto, odkiaľ ťa nikto nevykope, kde ti nezmizne mobil hneď jak zavrieš oko, kde nezmrzneš a nezmokneš ...
Predstav si, že ti v tejto situácii niekto ponúkne skrinku v centre, ktoré je otvorené 3 dni v týždni. Alebo oblečenie. Je to pomoc. A rieši to čo?
My v STORMe sa skôr snažíme ľudí podporovať. Podporovať v tom, čo skutočne chcú dosahovať. Je to sizyfovčina, to je jasné.
Jednou z vecí, ktorá radikálne rieši ich situáciu je napríklad substitučná liečba. Ide o nahradenie pouličného heroínu liekom – iným opoidom, ktorý má dlhšiu dobu účinku. V našej realite je to suboxone. Substitučná liečba je pre ľudí, ktorí sa ešte z rôznych príčin nerozhodli abstinovať, ale potrebujú vypadnúť z kolotoča „robenia peňazí“, aby sa mohli stabilizovať. Nájsť si podnájom a mať na zaplatenie, potom hocijakú, ideálne nelegálnu prácu, lebo exekúcie a potom pomaly riešiť exekúcie a dlžoby, ideálne osobným bankrotom – lebo takto to u nás funguje. Takto sa dostávaš z ulice. Nie je to tak, ako tvrdia masy, že prestaneš brať a v sekunde vykvitneš a si v suchu. Na substitúcii to ide jednoduchšie. Presne na takúto podporu bola v USA v 60tych rokoch vymyslená. A funguje. Ak ťa to zaujíma, pozri napríklad článok, čo písal Marek Hanus z OZ PRIMA
Substitučná liečba - čo to je?
Substitučná liečba je však momentálne v našom regióne (myslím Nitra, Sereď, Trnava, nie Bratislava a Banská Bystrica, kde človek môže denne dochádzať na metadon do CPLDZ) úplne nedostupná.
Rozmýšľam nad tým, že sa mi nechce chodiť okolo toho po špičkách, ani nejak zjemňovať realitu toho, čo už vyše roka žijem. Už zhruba toto obdobie sa na situáciu snažíme rôzne reagovať. Myslím tým ľudí, s ktorými pracujeme a rovnako nás ako pracovníkov a pracovníčky. Kontaktoval som odbor zdravotníctva na VÚC TT. Na základe rozhovoru sme dostali zoznam všetkých psychiatrických ambulancií v kraji (31 ambulancií). Obvolali sme ich a zistilo sa, že ľudí od nás zoberú iba 2.
Aj toto už však nie je pravda.
V jednej sme sa po odprezentovaní anonymizovanej anamnézy a dohodnutí termínu stretli s neetickým správaním vychádzajúcim z viacerých stereotypných predstáv a predsudkov.
Druhá nám po prejavení záujmu o vyšetrenia – po treťom – dala najavo, že s týmito ľuďmi lekári nepracujú. V prvom telefonáte nám však bolo komunikované, že človeka zoberú aj s dlhom na poisťovni. Rozumiem tomu tak, že boli rozhodnutí riešiť túto vec ako výnimočnú formu občasnej pomoci.
A preto ma štve slovo pomoc. Pomoc nie je žiadne systémové riešenie, anilen jemná náprava škôd, ktoré sú výsledkom práve zle nastaveného systému zdravotnej starostlivosti. To, čo sa dlhodobo zanedbáva sa nakoniec zosype a je úplne jedno kto je na vine. V konečnom dôsledku sme na vine všetci, ktorí vidíme a mlčíme. Aj preto sme sa rozhodli podporovať ľudí k akciám. K tomu, aby komunikovali so samosprávou, sťažovali sa, ak vnímajú zlé zaobchádzanie, dožadovali sa svojich práv.
Áno, ľudia, s ktorými v STORMe pracujeme sú iní ako ty, ale to sú aj ľudia, s ktorými u nás nerobíme. Každý z nás je jedinečný a ako taký je súborom prianí, potrieb, snov, nálad, reakcií a všetkého toho, čo ho tvorí. Preto sme tvory a nie netvory. Aspom takto nejak tomu rozumiem.
A o čom to celé bolo?
O tom, že pomoc je fajn. Ak sa však na pomoc spoľahneme (v najhoršom prípade ostaneme na pomoci závislí) a uspokojíme sa s touto ošúchanou záplatou na systémové zlyhania, za chvíľu nebude tých, ktorí pomáhajú, pretože budeme všetci na pomoc odkázaní a na nej závislí. A je jedno aké drogy berieme. Či je to kávička a cigárko, 5 pivečiek každý večer, nejaký ten joint na úsmev, xanax na depku alebo heroín proti traume.
Palo Vančo
koordinátor programu KROK VPRED Trnava
koordinátor kontaktného centra ZÓNA v Seredi
0905 943 229
vanco@zdruzeniestorm.sk