Stala sa mi taká vec
„Sme ľudia z celého sveta, ktorí užívajú drogy. Sme ľudia, ktorí sú vytlačovaní na okraj spoločnosti a diskriminovaní, sme zabíjaní, bezdôvodne napadaní, zavieraní do väzenia, označovaní za zlo a stereotypne považovaní za nebezpečenstvo a odpad. Teraz je čas, aby zaznel náš hlas ako hlas občanov ...“
Týmito slovami sa začína Vancouverská deklarácia, základný dokument organizácie s názvom Medzinárodná sieť ľudí, ktorí užívajú drogy https://www.inpud.net/
Prečo o tom píšem?
Nedávno som písal do nášho časopisu STORMík, ktorý vydávame pre klientky a klientov programu KROK VPRED a ZÓNA o tom, ako ľudia z tejto organizácie presvedčili starostu Vancouveru a neskôr aj vládu štátu Kanada o tom, aká podstatná je práca, ktorú aj my v združení robíme. Bola to presne táto organizácia, ktorá vznikla z pocitu hore v úvodzovkách a tento pocit zakotvila na úplný začiatok ich najdôležitejšieho dokumentu.Áno, povieš si, Kanada je úplne iný vesmír, tu by ich vzorný kresťan ukrižuval na kandelábri volade v strede pešej zóny a bolo by po hlase občana. A toto je presne to, čomu ja nikdy neuverím.
Rezignácia je fajn, ak ide o pokus vyskočiť na mars z podrepu.
Stala sa mi taká vec. Volal mi jeden pán a hovoril mi, že bol s vnukom v Staničnom parku. Tu videl na zemi 3 odhodené inzulínky. Po robote som teda sadol do auta a išiel ich zobrať. Hodinu som to tam skenoval a nemohol som nič nájsť. Tak som išiel preč. Za dva dni mi klient na výmene hádzal do bandasky 3 hnusné opršané ihly a ani ich nepočítal (nechcel za ne nové), lebo boli hnusné. Pýtal som sa, čo sú to za ihly? Povedal, že našól v parku. Že on to neznáša, keď to vidí pohodené, volakedy aj kúsok od koša a ešte na tráve, kde sa móžu hrať aj decká, tak to zbíra.
A tu by možno vzorný kresťan spozornel, ak by mu takýto príbeh rozpovedal človek v slušivom sačku. Možno by prehodnotil kandeláber.
Alebo jeden z našich klientov, ktorý je u nás zamestnaný a mení ihly v čase, keď mi nemôžme, lebo nemáme službu. Chalan chce robiť volačo zmysluplné a po deviatych mesiacoch v podstate dobrovoľníckej práce, kedy robil za minimálne všimné sme ho zamestnali.
Áno, má normálnu zmluvu.
Má ju preto, lebo 9 mesiacov plnil dohody, chodil na stretká učil sa a učil mňa, prichádzal s nápadmi na vylepšenie programu výmeny, zbieral odhodené striekačky, menil ihly, rozdával letáky a stále chcel mať možnosť robiť ešte vác. Lebo v tom videl zmysel. Dnes je s nami v teréne.
O tomto je podpora. Ja aj moje kolegyne a kolegovia úplne rozumieme šeckému utrpeniu, ktorým naši klienti a klientky prešli a prechádzajú. Aj keď ho zrovna nepomenujú, aj keď sa zamurujú za úsmevom, vieme o ich bolesti a sme vždy nachystaní počúvať aj rozprávať. O čomkoľvek.
A nie len to.
Sme nachystaní podporiť ich, stáť vedľa nich keď klopú na hocijaké dvere, ktoré sa zdajú byť zamknuté a klúč odhodený.
A vieme, že ak vzorný nielen kresťan porozumie hĺbke ich reality, skloní zrak a ponúkne pomoc. Lebo v hĺbke svojej duše je tým istým životom zmäteným, hľadajúcim, trpiacim, zneužívaným a kopaným človekom jak naši klienti.
Len má iných démonov.
Mgr. Pavol Vančo, koordinátor KROK VPRED TT
,,Projekt ´3P- práca, pomoc, podpora´ je podporený z programu ACF- Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014 –2021. Správcom programu je nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou“.